Kopčany - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

Kopčany po páde Veľkej Moravy

V 11. storočí sa územie Slovenska stáva nárazníkom mocenských ambícií štyroch novoformujúcich sa štátov, keď sa nakoniec stáva korisťou Arpádovskej dynastie. Nová geopolitická situácia uvrhla Záhorie do poloho hraničného, nárazníkového územia. V blízkosti Kopčian v 11. storočí vyrástli dva kráľovské hrady. Táto hranica bola nestála a územie pri rieke Morave prechádzalo z jedných rúk do druhých až do pol. 14. storočia, kedy sa situácia ustálila. Pre osud Kopčian je rozhodujúci moment, kedy uhorská kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I., dostala koncom 12. storočia od otca Belu III., uhorského kráľa, venom celú trnavskú oblasť, rozprestierajúcu sa medzi Karpatami a Váhom a k tomu od manžela získala dolné Pomoravie, takže vlastnila celé územie medzi Trnavou a dolným tokom rieky Moravy. Konštancia vyvinula veľké úsilie pri osídlovaní územia na pravom brehu rieky Moravy, a to od Strážnice na juh až po dnešné moravsko – rakúske hranice /Pulkavova kronika/. Vystavala a obnovila nové hrady – Hodonín, Břeclav a i. Rovnako kolonizovala i svoje rodové územie na ľavom brehu rieky Moravy. Zavádzala pokrokové skúsenosti hospodárstva. V 20-30. rokoch 13. storočia dala upraviť cestu z Moravy cez Holíč, Jablonicu na Trnavu. Rieku Moravu táto cesta pretínala brodom a prievozom práve pri Kopčanoch, ktorý si udržal svoje významné postavenie až do 16. storočia, kedy bol obnovený prastarý prievoz pri Kátove. História Kopčian je v tejto dobe úzko spätá s osudmi Holíča. Za kráľa Žigmunda od roku 1390 patril Holíč s priľahlými obcami Ctiborovi zo Ctiboríc. Rok 1392 je dátum prvej zmienky o existencii stredovekých Kopčian.

Kopčany ako súčasť holíčsko – šaštínskeho panstva

Prvý záznam z r. 1392 pochádza zo súpisu fár šaštínskeho archidiakonátu a hovorímapa už o dvore Kopchan patriacemu do panstva holíčskeho hradu. V dokumente sa uvádza i údaj o existencii fary, čo by nespochybňovalo domienku aj o existencii kostola, ako i o legislatívnom usporiadaní obce. Koncom 13. storočia máme doloženú poslednú písomnú správu o existencii holíčskeho pohraničného komitátu (1296). Na jeho troskách sa v priebehu 14. storočia začalo formovať samostatné holíčske panstvo, do ktorého sa dostala i novoformujúca sa kopčianska osada. Od roku 1390 bol majiteľom tohto panstava Ctibor zo Ctiboríc. Po vymretí Ctiborovcov (1434) sa dostalo panstvo do rúk uhorského kráľa Žigmunda. Po jeho smrti získal holíčske panstvo od Albrechta II. bývalý kráľovský kancelár Gašpar Schlik, avšak už o desať rokov ho Schlik odstúpil Pongrácovi, ktorému v roku 1454 potvrdil túto držbu uhorský kráľ Ladislav Pohrobok. V roku 1489 sa holíčske panstvo dostáva záložným právom do rúk šlachtickej rodiny Czoborovcov. V 16. až 18. storočí boli spolumajiteľmi holíčskeho panstva šlachtické rody Révaiovcov a Bakičovcov. Aj keď boli tieto rody vzájomne prepojené rodinnými zväzkami, často dochádzalo k vzájomným nezhodám v držbe majetkov. Najväčšie nezhody medzi zemepánmi vznikali pre neopodstatnené a svojvoľné zaberanie pôdy. Za deľby majetkov roku 1554 darovali Czoborovci polovicu mlyna v Kopčanoch Blažejovi Baršonovi. V najstaršej kronike Kopčian, písanej Fridrichom Suchým sa uvádza listina „Arnales“, ktorou sa udeľuje šlachtictvo Valentinovi Vajay do Vaga (Vaya) za zásluhy a oddanosť. datované je v Prahe 12. marca 1598 s podpisom Rudolfa II. Ptomkovia Valéntina Vajay sa snažili získať dedičné právo na šlachtický titul. Ústna legenda tvrdí, že z odnože rodiny Vajay pochádzala Margita panna, ktorá pozemky Hrúdy darovala rímskokatolíckej cirkvi a utvorila tak základinu kaplnky, dala ju renovovať, odkiaľ sa odvodzuje pomenovanie tohoto kostolíka. Dokument o vykúpení je datovaný v Holíči 27. marca 1693.

Majetkovo – právne pomery a s tým súvisiaci počet obyvateľov v 16. storočí v obci Kopčany sú zložité a niet dostatok dostupných dokumentov, ktoré by nám umožňovali ich rekonštrukciu. Roku 1532 boli Kopčany majetkom Gašpara Czobora a mali: 9 platiacich port, 1 chudobnú, 1 opustenú, 1 majer, ktorý sa rátal za jednu neplatiacu portu, 1 portu chudobného richtára – dovedna 13. Osobitným prameňom poznania sa stáva súpis majetku rodu Czobor z roku 1554. Vlastníctvo jednotlivých usadlostí bolo v roku 1554 rozdelené medzi šiestich majiteľov – rodu Czoborovcov, Margite Bakičovej, Angeline Bakičovej, Pavlovi Bakičovi, Anne Bakičovej a Michalovi Bakičovi. V 16. storočí sa stávajú Kopčany domovom migrujúcich Habánov z Moravy na západné Slovensko, ktorí si tu vytvorili habánsky dvor. Na začiatku 17. storočia sú už Kopčany obec strednej veľkosti s kostolom, tak ako sú topograficky vyznačené na známej Komenského mape z roku 1628. V roku 1752 žije v Kopčanoch už 140 rodín. Až o 35 rokov neskôr nachádzame konkrétnejšie údaje o počte domov a obyvateľov:

Rok Domy Obyvateľstvo
1752 --- 140*
1787 --- 1322
1828 274 1913
1869 --- 1813
1880 239 1890
1890 285 2091
1900 266 2235
1910 308 2167

* počet rodín

Czoborovci boli majiteľmi panstva až do vlády Márie Terézie, keď ho v roku 1736 pre kráľovskú rodinu získal manžel Márie Terézie František Lotrinský. Prítomnosť cisárskej-kráľovského rodu mala priaznivý vplyv na hospodársky rozvoj Kopčian. Habsburgovci zreorganizovali poľnohospodársku a živočíšnu výrobu podľa rakúskych vzorov a premenila tak feudálny veľkostatok na skutočný poľnohospodársky podnik s kapitalistickými prvkami hospodárenia a organizácie práce. Koncom 40. rokov 18. storočia dal František Lotrinský, manžel Márie Terézie, podľa projektu staviteľa Nicolasa Jadota postaviť rozsiahlu stavbu nazývanú Štít – prvý žrebčinec v Uhorsku a v r. 1752 bola vybudovaná Kačenáreň s rybníkom na odchyt divých kačíc.

Použité materiály:
Rudolf Apell a kol. – Kopčany, dejiny obce, vydal Obecný úrad v Kopčanoch r. 1992